Danilo Clementoni - Skríženie S Nibiru

Azakis a Petri, dvaja sympatickí a nerozluční mimozemšťania, hrdinovia tohto dobrodružstva, sa vrátili na planétu Zem po uplynutí ich jedného roka (3 600 pozemských rokov). Ich úlohou bolo znovu získať veľmi vzácny náklad, ktorý pre poruchu ich prepravného systému museli pri svojej predchádzajúcej návšteve náhle a nečakane nechať na Zemi. Tentokrát však našli ľudstvo veľmi zmenené. Zvyky, spôsoby, kultúra, technológia, komunikačné systémy, zbrane, to všetko bolo úplne iné ako predtým.

Pri svojom príchode sa stretli s dvojicou pozemšťanov: s doktorkou Elisou Hunterovou a s plukovníkom Jackom Hudsonom, ktorí ich prijali s obrovským nadšením a po nespočetných nečakaných udalostiach im pomohli splniť ich háklivú úlohu.

To, čo však dvaja mimozemšťania nemali vôbec chuť oznámiť svojim dvom novým pozemským priateľom bolo, že sa obrovskou rýchlosťou približovala ich rodná planéta Nibiru, ktorá sa o sedem pozemských dní mala skrížiť s orbitou Zeme. Podľa výpočtov, ktoré urobili Starešinovia, jeden zo siedmich satelitov ich rodnej planéty by mal zavadiť o Zem a spôsobiť tak sériu prevratných klimatických zmien, porovnateľných so zmenami pri predchádzajúcom prechode, ktoré boli zhrnuté do jediného slova: Potopa.

V prvej časti príbehu (Návrat – Dobrodružstvá Azakisa a Petriho) sme ich všetkých štyroch nechali v majestátnej kozmickej lodi Theos a práve tam sa vrátime, aby sme nadviazali v rozprávaní o nových, fantastických dobrodružstvách.

Elisa bola v posledných hodinách úplne zahltená toľkým množstvom informácií, že sa teraz cítila ako dievčatko, ktoré pojedlo veľa čerešní. Tieto dve zvláštne, ale sympatické bytosti, ktoré sa zjavili prakticky z ničoho, v mimoriadne krátkom čase prevrátili úplne naruby obrovské množstvo „historických tvrdení“, ktoré ona, a v podstate celé ľudstvo, považovali za nepopierateľné. Udalosti, vedecké objavy, presvedčenia, náboženstvá a dokonca aj samotnú evolúciu človeka čakala úplná revolúcia. Správa o odhalení, že bytosti z inej planéty už od prvopočiatkov tak šikovne manipulovali a riadili vývoj ľudského rodu by mala na celé ľudstvo podobný účinok ako kedysi vyhlásenie, že Zem nie je plochá ale guľatá.

Azakis a jeho verný a spoľahlivý priateľ a spoločník na cestách Petri stáli nehybne v strede, pred riadiacim pultom, a pohľadom sa snažili sledovať Elisu, ktorá, s rukami vo vreckách nohavíc, nervózne prechádzala hore-dolu po miestnosti a čosi si nezrozumiteľne mrmlala popod nos.

Jack sa, naopak, prakticky zviezol do kresielka a rukami si držal hlavu, ktorá, ako sa mu zdalo, nenormálne oťažela. No po niekoľkých nekonečných minútach sa rozhodol prevziať situáciu do vlastných rúk. Prudko vstal a, obrátiac sa k dvom mimozemšťanom, pevným hlasom povedal: „ak ste si vybrali práve nás dvoch pre túto úlohu, určite na to máte svoje dôvody. Môžem vám povedať iba toľko, že vás určite nesklameme.“ Potom sa pozrel Azakisovi do očí a vážne sa ho opýtal: „Mohol by si mi pomocou toho diabolského vynálezu,“ a ukázal na virtuálny model ešte stále sa pomaly otáčajúcej Zeme v strede miestnosti „vysvetliť simuláciu približovania sa vašej planéty?“

„Žiadny problém,“ odpovedal pohotovo Azakis. Pomocou svojho zariadenia N^COM vyhľadal všetky výpočty, ktoré urobili Starešinovia a zobrazil grafický model priamo pred nimi.

„Toto je Nibiru,“ povedal indikujúc najväčšiu planétu, „a toto sú jej satelity, o ktorých sme hovorili.“

Okolo majestátnej planéty krúžilo sedem značne menších nebeských telies, otáčajúc sa okolo vlastnej osi rôznymi rýchlosťami. Azakis priblížil ukazovák k tomu, ktoré krúžilo najďalej zo všetkých a zväčšil ho tak, že takmer nadobudlo rozmery dospelého človeka. Potom slávnostne prehovoril: „Páni, predstavujem vám Kodon, impozantnú hromadu skál, ktorá sa rozhodla, že vašej milovanej planéte narobí nemálo problémov.“

„Aký je veľký?“ opýtala sa Elisa, ktorá zvedavo podišla k tej hrboľatej tmavosivej guli.

„Povedzme, že rozmermi sa približuje vášmu Mesiacu, je iba o niečo menší, ale jeho hmotnosť je takmer dvojnásobná.“ Azakis urobil rýchle gesto rukou a pred ním sa zjavila celá slnečná sústava s planétami pomaly sa pohybujúcimi po svojich obežných dráhach. Jednotlivé trajektórie boli zobrazené tenkými čiarami rozličných farieb.

„Táto,“ pokračoval Azakis ukazujúc na tmavočervenú líniu, „je trajektória, po ktorej sa Nibiru bude pohybovať počas fázy približovania k Slnku“. Potom zrýchlil pohyb planéty, aby sa priblížila až k Zemi a dodal, „a toto je bod, kde sa orbity oboch planét skrížia.“

Dvaja pozemšťania sledovali očarovaní, ale veľmi pozorne, Azakisovo vysvetlenie udalosti, ktorá mala o niekoľko dní zmeniť nielen ich životy, ale aj životy všetkých obyvateľov našej planéty.

„V akej vzdialenosti od nás preletí Nibiru?“ opýtal sa pokojne plukovník.

„Ako som povedal už predtým,“ odpovedal Azakis, „Nibiru sama osebe pre vás nie je veľmi nebezpečná. Skôr Kodon, ktorý sa letmo dotkne Zeme, čím narobí šarapatu.“ Ešte viac priblížil model a ukázal im simuláciu pohybu satelitu vo chvíli najväčšieho priblíženia k obežnej dráhe Zeme. „Toto bude chvíľa maximálnej gravitačnej príťažlivosti medzi oboma kozmickými telesami. Kodon preletí vo vzdialenosti iba 200 000 kilometrov od vašej planéty.“

„Do hája,“ zvolala Elisa, „tak to je fakt o vlas!“

„Poslednýkrát,“ pokračoval Azakis, „presne pred dvoma cyklami, preletel vo vzdialenosti približne 500 000 kilometrov a všetci vieme, čo dokázal.“

„Áno, slávnu potopu.“

Jack stál s rukami skríženými za chrbtom a mierne sa pohojdával prenášajúc váhu zo špičiek na päty a naopak. Naraz veľmi vážnym hlasom prerušil ticho slovami: „Určite nie som odborníkom v tejto téme, ale mám obavy, že žiadna pozemská technológia nedokáže urobiť nič, aby zabránila takejto obrovskej katastrofe.“

„Možno by sme mohli použiť na odklon rakety s jadrovými hlavicami,“ odvážila sa povedať Elisa.

„To sa deje iba vo vedecko-fantastických filmoch,“ usmial sa Jack. „A potom, aj za predpokladu, že by sa vektory takéhoto typu dostali až na Kodon, budeme riskovať, že satelit rozdrobíme na tisíc kusov a spôsobíme tak dážď meteoritov. No a to by bol skutočne koniec.“