Stephen Hawking - Vesmír v orechovej škrupinke

Magnetické pole

Pole zodpovedné za magnetické sily.

Makroskopický

Dostatočne veľký, aby bol videný voľným okom. Zvyčajne sa tak nazývajú škály do 0,01 mm. Priestorové škály pod touto hodnotou označujeme ako mikroskopické.

Maxwellovo pole

Spojenie elektriny, magnetizmu a svetla do dynamických polí, ktoré môžu oscilovať a pohybovať sa priestorom.

Mikrovlnové žiarenie pozadia

Žiarenie z rozžeraveného raného vesmíru. Teraz je natoľko posunuté k červenému koncu spektra, že sa nejaví ako svetlo, ale ako mikrovlny (rádiové vlny s vlnovou dĺžkou niekoľkých centimetrov).

Modrý posun

Skrátenie vlnovej dĺžky žiarenia emitovaného objektmi, ktoré sa pohybujú k pozorovateľovi, spôsobené Dopplerovým efektom.

Moorov zákon

Zákon, ktorý hovorí, že výkon počítačov sa zdvojnásobí každých osemnásť mesiacov. Je zrejmé, že takto to nemôže pokračovať donekonečna.

M-teória

Teória, ktorá zjednocuje všetkých päť strunových teórií, a taktiež supergravitáciu, do jednotného teoretického rámca, ktorému však ešte úplne nerozumieme.

Nahá singularita

Priestoročasová singularita, ktorá nie je obklopená čiernou dierou, a teda ju vidí aj vzdialený pozorovateľ.

Nekonečno

Rozpätie alebo číslo bez hraníc alebo konca.

Neutríno

Druh častice bez náboja, ktorý sa podieľa na slabých interakciách.

Neutrón

Častica bez náboja, veľmi podobná protónu, ktorá predstavuje zhruba polovicu častíc v atómovom jadre. Skladá sa z troch kvarkov (2 d-kvarky, 1 u-kvark).

Newtonova univerzálna teória gravitácie

Teória, ktorá hovorí, že príťažlivá sila medzi dvoma telesami závisí od ich hmotnosti a vzájomnej vzdialenosti; je priamo úmerná súčinu ich hmotností a nepriamo úmerná štvorcu ich vzdialenosti.

Newtonove pohybové zákony

Zákony opisujúce pohyb telies, ktoré sú založené na myšlienke absolútneho priestoru a času. Tieto zákony platili, kým Einstein neobjavil špeciálnu teóriu relativity.

Okrajové podmienky

Počiatočný stav fyzikálneho systému, alebo všeobecnejšie stav systému na hranici v čase alebo priestore.

P-brána

Brána s p rozmermi. Pozri tiež Brána.

Planckov čas

Približne 10–43 sekundy; čas, za ktorý svetlo prejde vzdialenosť Planckovej dĺžky.

Planckov kvantový princíp

Idea, že elektromagnetické vlny (napr. svetlo) sa môžu vyžiariť alebo pohltiť len v diskrétnych kvantách.

Planckova dĺžka

Približne 10–35 metra. Veľkosť typickej struny v strunovej teórii.

Planckova konštanta

Základný kameň princípu neurčitosti — súčin neurčitosti v polohe a rýchlosti musí byť väčší ako Planckova konštanta. Označujeme ju symbolom ħ.

Počiatočné podmienky

Stav fyzikálneho systému na jeho začiatku.

Podmienka „bez hraníc“

Myšlienka, že vesmír je v imaginárnom čase konečný, ale nemá žiadnu hranicu.

Pole

Niečo, čo existuje v celom priestore a čase. Opak častice, ktorá v danom čase existuje len v jednom bode.

Pozitivistický prístup

Myšlienka, že vedecká teória je matematický model, ktorý opisuje a kodifikuje uskutočnené pozorovania.

Pozitrón

Kladne nabitá antičastica elektrónu.

Pozorovateľ

Osoba alebo zariadenie, ktorých úlohou je merať fyzikálne vlastnosti systému.

Priestoročas

Štvorrozmerný priestor, ktorého bodmi sú udalosti.

Priestorový rozmer

Hociktorý z troch rozmerov priestoročasu, ktoré sú priestorupodobné.

Princíp neurčitosti

Princíp, ktorý sformuloval Heisenberg, hovoriaci, že nikdy nemôžeme presne určiť zároveň polohu aj rýchlosť častice. Čím presnejšie určíme jednu veličinu, tým nepresnejšie určíme druhú.

Protón

Kladne nabitá častica, veľmi podobná neutrónu, ktorá predstavuje zhruba polovicu hmotnosti atómového jadra. Skladá sa z troch kvarkov (2 u-kvarky a 1 d-kvark).

Prvotná čierna diera

Čierna diera, ktorá vznikla v ranom vesmíre.

Rádioaktivita

Spontánna premena jedného typu atómového jadra na iný.

Randallovej-Sundrumov model

Teória, podľa ktorej žijeme na bráne v nekonečnom päťrozmernom priestore so zápornou krivosťou, podobnom na sedlo.

Rýchlosť

Číslo opisujúce rýchlosť a smer pohybu objektu.

Schrödingerova rovnica

Rovnica, ktorá určuje vývoj vlnovej funkcie v kvantovej teórii.

Silná interakcia

Najsilnejšia zo štyroch základných síl prírody, s najkratším dosahom. Drží kvarky vnútri protónov a neutrónov a spája protóny a neutróny do atómových jadier.

Silové pole

Spôsob, akým sila interaguje s okolím.

Singularita

Bod v priestoročase, v ktorom sa zakrivenie stáva nekonečne veľkým.

Slabá interakcia

Druhá najslabšia zo štyroch základných síl, s veľmi krátkym dosahom. Pôsobí na všetky hmotné častice, okrem častíc sprostredkúvajúcich sily.

Spektrum

Rozloženie vlny podľa frekvencií, ktoré ju tvoria. Viditeľnú časť slnečného spektra môžeme niekedy vidieť ako dúhu.

Spin

Vnútorná vlastnosť elementárnych častíc, ktorá je podobná bežnému pojmu rotácie okolo osi, nie je s ním však zhodná.

Stacionárny stav

Stav, ktorý sa nemení s časom.

Struna

Základný jednorozmerný objekt v strunovej teórii, ktorá nahrádza elementárne častice bez štruktúry. Rozdielne druhy vibrácií strún predstavujú elementárne častice s rozdielnymi vlastnosťami.

Supergravitácia

Trieda teórií zjednocujúcich všeobecnú teóriu relativity a supersymetriu.

Supersymetria

Princíp symetrie, ktorý dáva do súvislosti vlastnosti častíc s rozdielnym spinom.

Svetelná sekunda

Vzdialenosť, ktorú prejde svetlo za jednu sekundu.

Svetelný kužeľ

Plocha v priestoročase, ktorá obsahuje dráhy všetkých svetelných lúčov prechádzajúcich danou udalosťou.

Svetelný rok

Vzdialenosť, ktorú prejde svetlo za jeden rok.

Špeciálna teória relativity

Einsteinova teória založená na myšlienke, že prírodovedné zákony musia byt' za neprítomnosti gravitačných polí rovnaké pre všetkých pozorovateľov bez ohľadu na to, ako sa pohybujú.

Štandardný model časticovej fyziky

Zjednotená teória troch negravitačných síl a ich pôsobenia na hmotu.

Štandardný model kozmológie

Teória veľkého tresku s využitím štandardného modelu časticovej fyziky.

Teoréma o singularitách

Teoréma, podľa ktorej za určitých okolností musí existovať singularita, teda bod, v ktorom všeobecná teória relativity neplatí. Medziiným aj vývoj vesmíru sa musel začať zo singularity.

Teória strún

Fyzikálna teória, v ktorej sa častice opisujú ako vlny na strunách; zjednocuje kvantovú mechaniku a všeobecnú teóriu relativity. Je tiež známa ako teória superstrún.

Teória veľkého zjednotenia

Teória, ktorá zjednocuje elektromagnetickú, silnú a slabú interakciu.

Termodynamika

Štúdium vzťahu medzi energiou, prácou, teplom a entropiou v dynamickom fyzikálnom systéme.

Tiaž

Sila, ktorou pôsobí na teleso gravitačné pole. Je priamoúmerná hmotnosti, ale nie s ňou totožná.

Tmavá (skrytá) hmota

Hmota v galaxiách a hviezdokopách, a pravdepodobne aj medzi hviezdokopami, ktorú nemôžeme priamo pozorovať, ale môžeme zaznamenať jej prítomnosť vďaka účinkom jej gravitačného poľa. Až deväťdesiat percent hmoty vo vesmíre predstavuje tmavú hmotu.