Stephen Hawking - Vesmír v orechovej škrupinke

Bozón

Častica alebo typ vibrácie struny s celočíselným spinom.

Brána

Objekt, ktorý je základnou zložkou M-teórie. Môže mať rôzny počet priestorových dimenzií. Vo všeobecnosti p-brána má dĺžku v p smeroch; 1-brána je struna, 2-brána je plocha alebo membrána atd.

Bránový svet

Štvorrozmerná plocha alebo brána vo viacrozmernom priestoročase.

Casimirov efekt

Príťažlivá sila vznikajúca medzi dvoma rovinnými, rovnobežnými kovovými platňami umiestnenými vo vákuu veľmi blízko seba. Sila vzniká v dôsledku toho, že počet virtuálnych častíc je v priestore medzi platňami menší než mimo neho.

Časová slučka

Iný názov pre uzavretú časupodobnú krivku.

Červený posun

Sčervenanie žiarenia vyslaného objektom, ktorý sa vzďaľuje od pozorovateľa, spôsobené Dopplerovým javom.

Červia diera

Úzka trubica priestoročasu spájajúca vzdialené oblasti vesmíru. Červie diery môžu tiež spájať paralelné alebo detské vesmíry a poskytujú možnosť cestovania v čase.

Čierna diera

Oblasť priestoročasu, z ktorej nič, dokonca ani svetlo, nemôže uniknúť, pretože gravitácia vnútri nej je taká silná.

Dilatácia času

Efekt teórie relativity spočívajúci v tom, že tok času sa spomalí, ak sa pozorovateľ pohybuje alebo ak sa nachádza v silnom gravitačnom poli.

DNA

Deoxyribonukleová kyselina, zložená z fosforu, cukru a štyroch základných báz: adenínu, guanínu, tymínu a cytozínu. Dve vlákna DNA tvoria dvojzávitnicu (dvojitú špirálu), ktorá pripomína točité schodište. DNA nesie všetky informácie potrebné na reprodukciu buniek a hrá významnú úlohu v mechanizme dedičnosti.

Dopplerov efekt

Posun frekvencie a vlnovej dĺžky zvukových alebo svetelných vĺn, ktoré vníma pozorovateľ, ak sa zdroj vzhľadom k nemu pohybuje.

Druhý zákon termodynamiky

Zákon hovorí, že celková entropia sústavy vždy narastá a nikdy nemôže klesať.

Dualita

Vzťah medzi zdanlivo odlišnými teóriami, ktoré majú tie isté fyzikálne dôsledky.

Elektrický náboj

Vlastnosť, vďaka ktorej častica odpudzuje (alebo priťahuje) častice s rovnakým (alebo opačným) nábojom.

Elektromagnetická sila

Sila, ktorá vzniká medzi časticami s rovnakým (alebo opačným) elektrickým nábojom.

Elektromagnetická vlna

Modulácia elektrického poľa v podobe vlny. Všetky vlny elektromagnetického spektra, napríklad viditeľné svetlo, röntgenové lúče, mikrovlny, infračervené svetlo atd., sa pohybujú rýchlosťou svetla,

Elektrón

Častica so záporným nábojom, ktorá obieha okolo jadra atómu.

Elementárna častica

Častica, o ktorej si myslíme, že sa ďalej nedá rozdeliť.

Energia vákua

Energia, ktorá je prítomná dokonca aj v zdanlivo prázdnom priestore. Má pozoruhodnú vlastnosť, že jej prítomnosť na rozdiel od prítomnosti hmoty vyvoláva zrýchlenie expanzie vesmíru.

Entropia

Miera neusporiadanosti fyzikálneho systému, daná počtom rozdielnych mikroskopických konfigurácií systému, pri ktorých je makroskopický stav systému rovnaký.

Éter

Hypotetické nemateriálne médium, o ktorom sa kedysi predpokladalo, že vypĺňa celý priestor. Myšlienka, že takéto médium je potrebné na šírenie elektromagnetického žiarenia, je z dnešného hľadiska neudržateľná.

Fermión

Častica alebo typ vibrácie struny s poločíselným spinom.

Fotoelektrický jav

Spôsob, akým svetlo vyráža elektróny z niektorých kovov.

Fotón

Kvantum svetla, najmenší balík elektromagnetického poľa.

Frekvencia

Pre vlny je to počet úplných cyklov za sekundu.

Grassmanove čísla

Druh čísel, ktoré nekomutujú. Pri obyčajných reálnych číslach neprekáža, v akom poradí sa vynásobia: AxB=C a BxA=C. Avšak Grassmanove čísla anti komutujú, takže A x B je to isté ako — B x A.

Gravitačná sila

Najslabšia zo štyroch základných síl prírody.

Gravitačná vlna

Modulácia gravitačného poľa podobná vlne.

Gravitačné pole

Spôsob, akým gravitácia prenáša svoje účinky.

Hmotnosť

Množstvo hmoty v telese; jeho zotrvačnosť, čiže odpor voči zrýchľovaniu vo voľnom priestore.

Holografická teória

Myšlienka, že kvantové stavy systému v danej oblasti priestoročasu môžu byť zakódované na jej hranici.

Horizont udalostí

Okraj čiernej diery; hranica oblasti, z ktorej nemožno uniknúť do nekonečna.

Hypotéza ochrany chronológie

Myšlienka, že zákony fyziky majú taký tvar („spolčili sa“), aby makroskopickým objektom zabránili v cestovaní v čase.

Imaginárne číslo

Abstraktná matematická konštrukcia. Reálne a imaginárne čísla si môžeme predstaviť ako čísla označujúce polohy bodov v rovine, pričom imaginárne čísla sa nanášajú kolmo na reálne.

Imaginárny čas

Čas meraný pomocou imaginárnych čísel.

Inflácia

Krátke obdobie zrýchlenej expanzie, počas ktorého sa rozmery veľmi raného vesmíru obrovsky zväčšili.

Interferenčný obrazec

Vlnový obrazec, ktorý vzniká spojením dvoch alebo viacerých vĺn emitovaných z rozdielnych miest alebo v rozličných časoch.

Jadro

Centrálna časť atómu, pozostávajúca len z protónov a neutrónov, ktoré drží pohromade silná interakcia.

Jadrová syntéza

Proces, pri ktorom sa dve jadrá zrazia a ich spojením vznikne väčšie a ťažšie jadro.

Jadrové štiepenie

Proces, pri ktorom sa jadro štiepi na dve alebo viac menších jadier, pričom sa uvoľňuje energia.

Kelvinova stupnica

Teplotná stupnica, na ktorej sa teploty odčítajú od absolútnej nuly.

Klasická teória

Teória založená na pojmoch zavedených pred vznikom teórie relativity a kvantovej mechaniky. Predpokladá, že objekty majú presne definované polohy a rýchlosti. Ako ukazuje Heisenbergov princíp neurčitosti, tento predpoklad neplatí na veľmi malých škálach.

Kozmická struna

Dlhý, ťažký objekt s nepatrným prierezom, ktorý mohol vzniknúť počas raných etáp vývoja vesmíru. Dnes sa jediná struna môže ťahať cez celý vesmír.

Kozmológia

Veda o vesmíre ako celku.

Kozmologická konštanta

Matematický trik, ktorý použil Einstein, aby vnútil vesmíru vnútornú tendenciu k rozpínaniu, a tým umožnil, aby všeobecná teória relativity predpovedala statický vesmír.

Kvantová gravitácia

Teória, ktorá spája kvantovú mechaniku so všeobecnou teóriou relativity.

Kvantová mechanika

Fyzikálne zákony, ktoré platia pre svet veľmi malých častíc, ako sú atómy, protóny a podobne; je založená na Planckovom kvantovom princípe a Heisenbergovom princípe neurčitosti.

Kvantum (množné číslo: kvantá)

Nedeliteľná jednotka, ktorá určuje, v akých energetických dávkach môžu byť vlny absorbované alebo emitované.

Kvark

Nabitá elementárna častica, ktorá sa podieľa len na silných interakciách. Kvarky existujú v šiestich „vôňach“, horný (u, up), dolný (d, down), podivný (s, strange), pôvabný (c, charmed), spodný (b, bottom) a vrchný (t, top) a každá vôňa v troch „farbách“, červenej, zelenej a modrej.

Lorentzova kontrakcia

Skrátenie pohybujúcich sa objektov v smere ich pohybu, predpovedané špeciálnou teóriou relativity.