Morgan Rice - Aréna Jedna - Otrokári

V tom okamihu ho začujem prvý raz. Najskôr si ho nevšímam a domnievam sa, že mám halucinácie, pretože to skrátka nie je možné. O chvíľu však zosilnie a počuť ho jasnejšie a ja viem, že je skutočný. Srdce sa mi rozbúcha ako splašené. Je to zvuk, ktorý som tu hore počula len jediný raz. Kvílenie motora. Automobilového motora.

Stojím tam úplne v šoku a nemôžem sa ani hnúť. Motor počuť čoraz jasnejšie a hlasnejšie a ja viem, že to môže znamenať len jediné. Otrokári. Nikto iný by sa neodvážil vyjsť tak vysoko a ani by na to nemal dôvod.

Rozbehnem sa a nechávam jeleňa jeleňom, bežím pomedzi stromy, okolo chatky a dole po svahu. Nebežím dosť rýchlo. Myslím na Bree, ako tam sedí doma sama a počuje zvuk blížiacich sa motorov. Snažím sa bežať rýchlejšie, priamo nadol po zasneženom svahu, potkýnam sa, zakopávam a srdce mám až v krku.

Bežím tak rýchlo, že padám tvárou do snehu, odrela som si koleno a lakeť a na chvíľu strácam dych. Snažím sa znovu postaviť na nohy a všimnem si krv na svojom kolene a ruke, ale je mi to jedno. Nútim sa opäť do behu a potom do šprintu.

Stále sa mi šmýka, ale napokon dobehnem na plošinu, z ktorej vidím až na náš dom. Srdce sa mi zasekne v krku: v snehu vidím zreteľné stopy pneumatík, vedú priamo k nášmu domu. Vonkajšie dvere sú otvorené. A čo je najhoršie, nepočujem Sašu štekať.

Bežím ďalej a ďalej dole a pritom si poriadne obzriem dve autá zaparkované pri našom dome: patria otrokárom. Sú nízko posadené, celé čierne, s obrovskými pneumatikami a čiernymi tyčami cez okná a vyzerajú ako športové autá na steroidoch. Na kapote majú znak Arény 1, vidno ho až odtiaľto — diamant so šakalom uprostred. Sú tu, aby nakŕmili arénu.

Текст предоставлен ООО «ЛитРес».

Прочитайте эту книгу целиком, на ЛитРес.

Безопасно оплатить книгу можно банковской картой Visa, MasterCard, Maestro, со счета мобильного телефона, с платежного терминала, в салоне МТС или Связной, через PayPal, WebMoney, Яндекс.Деньги, QIWI Кошелек, бонусными картами или другим удобным Вам способом.